www.labradordog.sk    Posledná aktualizácia:   25.06.2018      
slovak english 
 
 História a štandard plemena 

Labrador Retriever | Nova Scotia Duck Tolling Retriever



Pravdepodobným východiskovým plemenom u labradorského retrievera je menší newfoundlandský pes alebo pes Sv. Johna, pravdepodobne krížený so psami, ktorých priviezli do Kanady európski rybári. Dnešný labrador sa vyšľachtil anglickým chovom, kým pôvodné psy z Newfoundlandu sú základom pre ďalšie plemená. Začiatkom devätnásteho storočia boli na Newfoundlande dva výrazné typy psov - veľké psy s ťažkou srsťou, používané na ťahanie a vyberanie rybárskych sietí, a menšie psy s hustou srsťou, ktoré pracovali ako aportéri na zemi i vo vode. Keďže vyvolávali obdiv svojou šikovnosťou a vernosťou, do Anglicka ich vozili miestni rybári až do roku 1885. Vtedy na Newfoundlande vyhubili svojich psov, aby napomohli rozvoju chovu oviec.

Anglický statkári si všimli otužilú konštitúciu psa a vycibrenú schopnosť aportovať, takže ich kupovali kvôli poľovačkám. Aristokrati, zvlášť grófi z Malmesbury a vojvodovia z Buccleuch, rozvinuli úspešné chovné programy a vyvolali intenzívny záujem o nového „labradora″ ako o športového psa. Plukovník Peter Hawker a lord Knutsford mali tiež svoj podiel na založení plemena a vytvorení oficiálneho štandartu.

Hoci dnes sa veľmi líšia veľkosťou, newfoundlandský pes a labradorský retriever majú zrejme podobných predkov - mastify a pracovné psy, ktoré do Kanady priviezli portugalskí, baskickí a anglickí rybári. Dnes majú rovnakú vyrovnanú, nevzrušivú povahu a nelíšia sa veľmi ani fyzicky, ani temperamentom od iberských plemien, ako je portugalský dobytkársky Pôvodné psy z Newfoundlandu sú chovnou základňou retrieverov.


Labrador Retriever FCI 122

Krajina pôvodu:  Veľká Británia

Dátum vydania platného štandardu:  24.06.1987

Využitie:  aportér

Klasifikácia FCI:  8. skupina - aportéry, sliediče, vodné psy, Sekcia 1 aportéry, so skúškou

Celkový výzor:  Mohutne stavaný, krátky v bedrách, čulý, so širokým temenom. Hruď a rebrá široké a dobre klenuté, široké a silné bedrá a zadné končatiny.

Povaha a správanie:  Vyrovnaný, aktívny, s výborným čuchom, ľahko ovládateľný, vášnivý plavec, prispôsobivý, oddaný spoločník, inteligentný, pozorný a ochotný, so silnou túžbou urobiť majiteľovi radosť. Priateľský, nesmie ukazovať známky agresivity alebo strachu.

Hlava

- Temeno

Lebka:  Široká, dobre modelovaná, bez mäsitých líc.
Čelový sklon/Stop:  výrazný

- Tvárová časť

Ňucháč:  Široký, dobre vyvinuté nosné dierky.
Papuľa:  Silná, nemá byť špicatá.
Čeľuste/zuby:  Čeľuste stredne dlhé, zuby mocné s perfektným pravidelným a úplným nožnicovým zhryzom, horný rad rezákov bez medzery dosahuje pred spodný rad a zuby sú kolmé na čeľusť.
Oči:  Stredne veľké, s inteligentným a dobromyseľným pohľadom, hnedé alebo orieškové.
Uši:  Nie veľké ani ťažké, tesne priliehajú k hlave, sú nasadené vysoko a dosť vzadu.

Krk:  Hladký, silný, plynule prechádza do dobre umiestnených pliec.

Trup

Chrbát:  Rovná horná línia.
Bedrá:  Široké, krátke a mocné.
Hrudník:  Široký a hlboký, výrazne klenutý a súdkovitý hrudný kôš.

Chvost:  Výrazný znak, je veľmi široký pri koreni, postupne sa zužuje ku špici, je stredne dlhý, bez strapcov, avšak pokrytý krátkou, hustou a hrubou srsťou, takže vyzerá okrúhly, čo sa označuje ako vydrí chvost. Môže byť nesený veselo, nikdy však nesmie byť zahnutý nad líniu chrbta.

Končatiny

Predok:  Predné končatiny majú silné kosti a sú rovné od lakťov po labky pri pohľade spredu i zboku.
Plecia:  Lopatky sú dlhé a šikmo uložené.
Zadok:  Dobre vyvinutý, nemá klesať smerom k chvostu.
Kolená:  Kolenné kĺby dobre zauhlené.
Päty:  Kravský postoj je nanajvýš nežiaduci.
Labky:  Okrúhle, kompaktné, kostnaté, s dobre vyvinutými vankúšikmi.

Pohyb:  Voľný, priestranný, paralelný tak predných ako aj zadných končatín.

Osrstenie

Srsť:  Významný znak, krátka, hustá, nie zvlnená, bez strapcov, na dotyk pomerne tvrdá, podsada odolná voči počasiu.
Farba:  Jednofarebná čierna, žltá, pečeňovohnedá alebo čokoládovohnedá. Žltá od svetlokrémovej až po líščiu červenú. Malá biela škvrna na hrudi je povolená.

Veľkosť

Ideálna výška v kohútiku:  Psy: 56–57 cm, sučky: 54–56 cm.

Chyby:  Každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky. Žiadna chyba ale nesmie ovplyvňovať zdravotný stav a pohodu psa.

Vylučujúce chyby:

Psy, ktoré jednozančne majú telesné abnormality alebo poruchy v správaní, musia byť vylúčené z posudzovania.

Poznámka:  Psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.